Slovak producers stand in solidarity with Ukrainian people.

Slovenskí filmári podporujú Ukrajinu.

Deň, keď komunisti siahli na naše duše. 

Nový film KRYŠTOF približuje Akciu K

O tom, že za bývalého režimu mali veriaci na našom území ťažký život, dnes asi nikto nepochybuje. Málokto však vie, akým krutým spôsobom komunistická moc zakročila voči kláštorom a  rehoľným spoločenstvám na začiatku 50. rokov. Čo to vlastne bola Akcia K? Udalosti, o ktorých sa v súčasnosti veľa nehovorí, približuje nový slovenský koprodukčný film KRYŠTOF.

Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi prežili česko-slovenskí veriaci a duchovní svoju najtemnejšiu hodinu. V noci z 13. na 14. apríla 1950 prebehlo násilné a rázne obsadenie najväčších kláštorov na území vtedajšieho Česko-Slovenska komunistickou mocou. Táto operácia vošla do dejín ako takzvaná Akcia K. Komunisti tým začali takmer štyridsaťročné perzekúcie a násilie na občanoch s iným názorom a životnými postojmi, než aké nastolila vládnuca ideológia. Snímka režiséra Zdeňka Jiráského Kryštof sleduje dramatický priebeh Akcie K, ale aj osudy mladých ľudí, ktorí sa stali jej obeťami.

Cirkev ako hlavný nepriateľ štátu

Česko-slovenskí komunisti považovali kláštory a rehole za nebezpečné ohniská štátneho odporu už pred rokom 1948. Útoky voči katolíckej cirkvi sa však po „Víťaznom februári“ veľmi rýchlo stupňovali, nasledovali monsterprocesy, na základe ktorých viacero duchovných strávilo dlhé roky vo väzení, často v neľudských podmienkach. Na dennom poriadku bolo tiež odpočúvanie, zastrašovanie a verbálne útoky v médiách a tlači. Len málokto však mohol predpokladať to, čo prišlo v osudnú aprílovú noc.

Strach, neistota, násilie

Prepad viacerých kláštorov, ktorý vošiel do dejín pod názvom Akcia K, bol starostlivo pripravovaný. Komunistická mašinéria dôkladne zmapovala kláštory na území Česko-Slovenska aj počet ich obyvateľov. Ozbrojení príslušníci tajnej služby, policajti aj vojaci vtrhli do ôsmych kláštorov presne o polnoci. Prekvapených mníchov informovali, že dôvodom ich zadržania je protištátna činnosť a následne ich previezli do vopred vybratých kláštorov (na Slovensku napríklad v Hronskom Beňadiku či Podolínci), kde ich čakala tvrdá politická prevýchova. Pobyt v tzv. sústreďovacích kláštoroch sa fakticky rovnal väzeniu.

Svedectvo bezmenných

Krutá železná päsť komunistickej moci zastihla cirkev nepripravenú. Komunisti o katolíkoch hovorili najmä ako o ideologických nepriateľoch, avšak dôvody obsadenia kláštorov boli omnoho prozaickejšie. Historické dokumenty dnes potvrdzujú, že komunisti sa v prvom rade chceli obohatiť. Napríklad v správe pre politický sekretariát UV KSČ bol výsledok Akcie K označený ako najväčší majetkový presun od privlastnenia majetku Nemcov, „znárodnenia“ a pozemkovej reformy. Skutočnou tragédiou však zostávajú osudy tisícov ľudí, ktorí sa od tejto noci stali oficiálne prenasledovanou skupinou štvancov bez nároku na spravodlivý proces. Nový film režiséra Zdeňka Jiráského preto podáva silné a mimoriadne dôležité svedectvo nielen o zabudnutej dobe, ale najmä o ľuďoch, ktorí si museli prejsť peklom už tu na zemi.

Príbeh z čias, keď bol dobrý skutok najťažším zločinom

Kryštof sleduje osudy mladého budúceho novica, ktorý žije na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia v komunite mníchov v pohraničí. Popri modlitbe a kontemplácii sa Kryštof (Mikuláš Bukovjan) venuje aj prevádzačstvu – je posledným článkom v reťazi, ktorou sa prenasledovaní komunistickým režimom dostávajú cez hranice do Nemecka. Pri jednom z nočných návratov do kláštora sa stane svedkom brutálneho zásahu policajných zložiek proti skupine študentov utekajúcich za hranice. Následne Kryštof nachádza svoj kláštor prázdny a vyrabovaný. Bola to totiž noc z 13. na 14. apríla 1950. Miesto, do ktorého vkladal svoju vieru a  nádeje, je zničené. Kryštof sa stáva štvancom, no v jeho beznádejnej situácii mu podá pomocnú ruku mladá žena Johana (Alexandra Borbély), ktorá ho ukryje na svojom hospodárstve. Jej rodina odmietla kolektivizáciu, otec spáchal samovraždu a brata poslali na nútené práce do bane, Johana teda musí vzdorovať režimu sama. Postupne sa medzi ňou a Kryštofom vytvára krehké puto. Majú však dvaja čistí, nevinní ľudia šancu proti obludnej štátnej moci, ktorá zomelie všetko, čo sa jej postaví do cesty?

Kryštof je filmovou reflexiou o možných podobách ľudskej pomoci, solidarity a lásky, o základných duchovných hodnotách, ktoré sa v súčasnej konzumnej a globalizovanej spoločnosti postupne vytrácajú. Skúma tiež zmysel ľudskosti a obety v časoch, keď bol dobrý skutok považovaný za najťažší zločin.

Film rozpráva o temných udalostiach našich dejín, ktoré doposiaľ v slovenskej a českej kinematografii neboli takmer vôbec spracované, no na ktoré by sme ako národ nemali nikdy zabudnúť. „50. roky vnímam ako najtemnejšie obdobie v česko-slovenskej histórii. A preto je dôležité o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, že sa to nesmie zopakovať,“ hovorí herečka Alexandra Borbély.

Kryštof, film s nadčasovým posolstvom o ľudskosti a slobode ako najväčšej hodnote, príde do slovenských kín 21. apríla 2022.

Webová stránka filmu:

https://krystof.film/

Trailer:

 https://youtu.be/iV_zw5iBaqU

Realizáciu a distribúciu filmu podporili Audiovizuálny fond v spolupráci so SPP, Státní fond kinematografie.

Slovenský film z obdobia tragických 50. rokov 

s hviezdnym hereckým obsadením príde do kín na jar 2022

O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 predstavitelia komunistického režimu obsadili a zlikvidovali všetky mužské kláštory v Česko-Slovensku. Udalosť, ktorú komunisti označovali krycím názvom Akcia K, v dôsledku svojej brutálnosti vošla do dejín ako tzv. Barbarská noc. Táto tragická etapa našej histórie sa stala tematickým východiskom nového slovenského filmu KRYŠTOF.

Kryštof (Mikuláš Bukovjan) je mladučký budúci novic, ktorý žije na konci 40. rokov minulého storočia v komunite mníchov v česko-nemeckom pohraničí. Do kláštora odišiel, aby utiekol pred svetom, teraz musí utekať, aby si zachránil holý život...

Kryštof odišiel k mníchom nielen pre svoju vieru v Boha, ale aj pre konflikty s otcom a politické pomery po februárovom prevrate. Popri mníšskom živote sa venuje prevádzačstvu – je jedným z posledných článkov v reťazi, ktorou sa prenasledovaní komunistickým režimom dostávajú cez hranice do Nemecka. Pri jednom z nočných návratov do kláštora je svedkom brutálneho zásahu policajných zložiek proti skupine študentov utekajúcich za hranice a tej istej noci je zároveň zlikvidované aj spoločenstvo mníchov, v ktorom žil. Kryštof sa stáva štvancom, no v jeho beznádejnej situácii mu poskytne pomoc mladá žena Johana (Alexandra Borbély) na šumavskom statku. Jej rodina odmietla kolektivizáciu – otec spáchal samovraždu a brata poslali na nútené práce do bane. Johana ukryje Kryštofa v stodole, ale vo chvíli, keď obidvaja začínajú vnímať nádej a vzájomnú blízkosť, komunisti násilne obsadia jej hospodárstvo. Teraz majú dvaja utečenci poslednú šancu prejsť cez ešte „nezadrôtovanú“ hranicu...

„Diváci sa môžu tešiť na napínavý príbeh o úteku a láske, zasadený do atmosféry 50. rokov minulého storočia,“ odkazuje mladý slovenský herec Dávid Uzsák. Ten vo filme stvárnil postavu študenta Cyrila, ktorý akoby zázrakom prežil nočný policajný zásah proti emigrantom a spolu s Kryštofom uteká rozvrátenou, vysídlenou krajinou. Po boku menej známych, začínajúcich hercov si vo filme Kryštof zahrali aj mnohé populárne slovenské i české herecké tváre – Alexandra Borbély, Marek Geišberg, Marián Mitaš, Ľuboš Kostelný, Peter Šimun, Éva Bandor, Stanislav Majer, Eva Josefíková a ďalší.

Do jednej z kľúčových úloh obsadili tvorcovia slovensko-maďarskú herečku Alexandru Borbélyovú, ktorá sa preslávila hlavnou rolou vo filme O tele a duši, nominovanom na Oscara. Vo filme Kryštof Alexandra stvárňuje ženu skúšanú osudom, ktorá hlavnému hrdinovi poskytne pomoc a ochranu, hoci ona sama je vo veľkom nebezpečenstve. „Johana je veľmi silná, nezávislá žena, ktorá musí po smrti svojho otca prevziať všetku prácu na rodinnom hospodárstve. Keď má však po svojom boku Kryštofa, prejaví sa aj jej krehká stránka,“ prezradila o svojej postave talentovaná herečka. Natáčanie bolo podľa Alexandriných slov výzvou – herečka sa musela naučiť poháňať konský záprah, kosiť či šoférovať historické auto s pokazenými brzdami.

Okrem napínavého príbehu a strhujúcich hereckých výkonov diváci určite ocenia aj nádherné zábery na slovenskú či českú prírodu. Kryštof sa natáčal v Štiavnických vrchoch, Novohradských horách, na Šumave, ale aj vo väčších mestách – v Liberci, Plzni či Prahe. Pôsobivú vizuálnu stránku filmu dopĺňa hudba oceňovanej slovenskej speváčky a skladateľky Kataríny Málikovej, ktorá za svoj debutový album získala tri ceny v súťaži Radio Head Awards a za svoj druhý album zase cenu novinárov na Radio Head Awards 2019.

Film s podtitulom „Obraz doby, v ktorej bol dobrý skutok najťažším zločinom“ rozpráva o temných udalostiach našej histórie, ktoré doposiaľ v slovenskej a českej kinematografii neboli takmer vôbec spracované, no na ktoré by sme ako národ nemali nikdy zabudnúť. „Kryštof je pripomienkou Akcie K a tragických 50. rokov, keď sa ľudia v Česko-Slovensku stali väzňami vo vlastnej krajine. Pripomienkou zabudnutých osudov našej nedávnej histórie, prejavov bezprávia a ,spustenej‘ železnej opony, ktorá zapríčinila smrť stoviek ľudí,“ hovorí režisér Zdeněk Jiráský, držiteľ Českého leva za film Poupata. Tvorcovia by prostredníctvom mladých filmových hrdinov chceli tieto udalosti priblížiť aj najmladšej generácii.

Výnimočnú historickú drámu Kryštof si slovenskí diváci budú môcť vychutnať v kinách na jar roku 2022. Do slovenských kín ju prinesie distribučná spoločnosť BONTONFILM.

Realizáciu a distribúciu filmu podporili ( logo AVF ) v spolupráci s ( logo SPP ), Státní fond kinematografie.

KRYŠTOF

Tlačová správa, 04. máj 2019

Nakrúcanie nového česko-slovenského filmu režiséra Kryštof Zdeňka Jiráského sa skončilo 2. júna v Úterý pri Plzni, do kín bude film uvedený na budúcu jeseň.

Celovečerný hraný film o viere, nádeji a obeti Kryštof podľa scenára Kristiána Sudu začal režisér Zdeněk Jiráský nakrúcať na jeseň minulého roku. Dráma, ktorá nás zavedie do neľahkých 
50. rokov minulého storočia, sa nakrúcala u nás i v Čechách. Hlavnú postavu Kryštofa stvárnil Mikuláš Bukovjan, postreleného študenta Cyrila s eŠteBé v pätách, pre ktorého hľadá Kryštof pomoc, hrá David Uzsák a osudovú ženu Alexandra Borbély. 

Kryštof bude rozprávať príbeh sotva dospelého muža, ktorý ako čerstvý postulant pred sľubmi žije v komunite mníchov. Zdieľa s bratmi nielen ich svet kontemplácie, ale ako článok dlhého reťazca prevádza tiež ľudí prenasledovaných komunistickým režimom cez hranice do Nemecka. Pri jednom nočnom návrate je svedkom nemilosrdného zásahu proti skupinke študentov, ktorí utekajú z blízkej dediny, kde boli na povinnej brigáde.

A nielen to: v tú noc je v Akcii K (apríl 1950) zlikvidované aj spoločenstvo mníchov. Bez toho, že by vracajúci sa Kryštof mohol svojim druhom pomôcť, je svedkom ich transportu. Miesto, do ktorého vkladal svoje nádeje aj vieru, je zničené.

Kryštof chcel utiecť pred svetom do kláštora, ale teraz musí utekať, aby si zachránil holý život. Pochopil, že je to jeho posledná šanca k vzpure proti brutálnej politickej moci a záchrane milovaného človeka. 

Režisér Zdeněk Jiráský film Kryštof popisuje: „Veľmi dôležitú rolu pre film bude mať zobrazenie jarnej krajiny. Vizualizácia prírodných motívov počíta s výrazným zachytením živlov (poryvy vetra v lese, sila tečúcej vody v rieke, očistný rozmer dažďa a pod...). V pravdivej architektúre, rekvizitách a kostýmoch chcem čo najvernejšie priblížiť realitu roku 1950, aprílovej Akcie K i všeobecnú náladu doby. Scenár poskytuje bohatý dramatický priestor ako pre vnútornú psychológiu, tak pre dynamické sekvencie, v ktorých dramatický čas plynie rýchlejšie než kalendárny. V povýšení drámy jednotlivca v behu dejín na univerzálne zrozumiteľný, nadčasový film. V tom je potenciál Kryštofovho príbehu, ktorý môže dosiahnuť emóciu veľkej drámy.“

Kryštof – základné informácie

Distribučná premiéra:                         jeseň 2020

Producenti:                                         Marian Urban - ALEF FILM & MEDIA, SK 

                                                            Olga Raitoralová - Fulfilm, CZ

Rozpočet:                                            57,5 mil. Kč

Počet nakrúcacích dní:                       44

Námet a scenár:                                  Kristián Suda

Spolupráca na dialógoch:                   Dušan Dušek

Réžia:                                                 Zdeněk Jiráský

Dramaturg:                                         Marian Urban, Martina Kinská, Zuzana Gindl-Tatárová 

Kamera:                                               Michal Černý 

Architekt/Production designer:          Milan Býček

Výprava na lokáciach/Set dresser:     Viera Dandová

Kostýmy:                                             Katarína Štrbová-Bieliková, Anna Hrušková

Umelecký maskér:                              Martin Blizniak, Juraj Steiner 

Zvuk:                                                   Michal Džadoň

Hrajú

Kryštof - Mikuláš Bukovjan, Cyril - David Uzsák, Johana - Alexandra Borbély, Jochen - Luboš Veselý, Kryštofov otec - Stanislav Majer, Kamila - Eva Josefíková, Vlastička - Éva Bándor, prior František – Peter Šimun, Knittl - Marián Mitaš, Šimon - Marek Pospíchal, Petr - Marek Geišberg, Michal - David Punčochář, Josef - Vladimír Hauser, Hajný - Ondřej Malý, kňaz - Luboš Kostelný,  Mária - Ági Gubiková, hajná - Lucie Žáčková, opilec - Jiří Černý,  mnísí – otec Ján OSB, Ondrej Hraška,  kňaz - Petr Stach, starec - Daniel Kroupa, 

Tento film bol realizovaný s podporou :

            Státní fond kinematografie 

            Audiovizuálny fond 

            Ministerstvo kultúry SR

Koproducenti:                                     

            Rozhlas a televízia Slovenska

            Česká televize

            UN FILM, s.r.o.

            i/o post, s.r.o.

            Barrandov Studios, a.s.

            Media Brigade 

Scenár KRYŠTOF bol ocenený v scenáristickej súťaži FILMOVÉ NADACE.

DO KÍN PRICHÁDZA DOKUMENT O ALEXANDROVI MLYNÁRČIKOVI

Umelec, performer, akčný tvorca či fotograf. To všetko je Alex Mlynárčik.  V slovenských kinách môžu už od dnes diváci sledovať príbeh nielen o ňom, ale aj o dobe, v ktorej žil a žije. Režisérska dvojica Juraj Nvota a Marian Urban prichádza s dokumentom INDE.

            Hľadač radosti a slobody Alexander Mlynárčik necháva diváka nahliadnuť do jeho sveta. V pohyblivých obrázkoch, obrazoch, fotografiách, živohrách a kontroverznostiach doby, ktorou sa celý život predieral a vlastne aj stále prediera, sledujeme na plátne jeho príbeh. Ten by však nebol kompletný, keby zároveň nebol aj dokumentom storočia, v ktorom sa formovala moderná identita, kultúra, základné hodnoty Slovenska - ako súčasti Československa, ale aj ako samostatného štátu a najmä ako súčasti európskeho spoločenstva, ku ktorému náš protagonista neoddeliteľne patrí svojím dielom, aj životom. Alex Mlynárčik sa stal svojou tvorbou, priateľmi, názormi  i prejavmi organickou súčasťou tohto príbehu –  a najmä  jeho spolutvorcom. 

            Dokumentárny film Indevznikol pod taktovkou dvojice režisérov – Juraja Nvotu a Mariana Urbana.„Pre mňa to bolo prirodzené vyústenie nekonečných rozhovorov o tom, prečo nakrúcať o Alexovi, v čom je jedinečný, nezastupiteľný, aký význam a vplyv má čas, spoločenské zriadenia, totalitné režimy, vizionári, avantgardné umenie na umeleckú a občiansku kreativitu a najmä slobodu ľudskej bytosti, akou metódou postupovať, čo zdôrazniť, čo nemožno vyjadriť inak ako prostriedkami dokumentárneho filmu, ako vyberať a zoraďovať obrazy, sekvencie z desiatok hodín nakrúteného a archívneho materiálu, aby divák vydržal, neušiel z kina, či empaticky pocítil niečo nepomenovateľné, niečo čo je v podstate možno nájsť len INDE.Juraj zas hovorí, že dôvod je ten, že film vznikal pomerne dlho, museli sme sa striedať, ale Alex Mlynárčik vládal stále. Alex Mlynárčik je len jeden. A my sme dvaja, my sme sa dopĺňali“, hovorí o výrobe filmu Marian Urban. Film vznikal viac ako štyri roky a množstvo archívnych záberov je doplnené observačnými záznamami neopakovateľných situácii a stretnutí, ktoré vznikli počas nakrúcania na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Taliansku a Francúzsku, výpoveďami svedkov a súpútnikov Alexových akcii, kreatívnych sviatkov, „výtržnosti“. „Vždy keď sme boli presvedčení, že sa nakrúcanie filmu už skončilo a ideme materiál zostrihať, prišiel Alex s ďalšou aktivitou, ktorú bolo podľa neho nevyhnutné zaznamenať, ako napríklad jeho účasť na svetovej výstave Expo 2015 v Miláne, potom stretnutia s poslednými žijúcimi francúzskymi priateľmi v Paríži v roku 2016 a napokon ,poslednú‘ parížsku výstavu, „comeback“ do  galérie Lara Vincy v roku 2017. A vtedy sme si s Jurajom povedali, že ani táto jeho akcia nemôže byť a nebude posledná. A tak sme skončili nakrúcanie a film dokončili“, dopĺňa Urban. 

Film bol prvý raz slávnostne uvedenýl počas Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, následne ho tvorcovia uviedli osobne aj počas Art Film Festu v Košiciach a festivalu Cinematik v Piešťanoch. Po tejto slovenskej festivalovej ceste a začínajúcich prezentáciách  na zahraničných festivaloch a podujatiach sa dostáva aj do   kinodistribúcie cez Asociáciu slovenských filmových klubov.

Realizáciu a distribúciu filmu finančne podporil Audiovizuálny fond.

Pre najnovšie informácie sledujte www.asfk.sk a www.afm.sk.

This year, Armenian Rolan Bykov Foundation implements a special project “Visegrad+Armenia (Yerevan, RA regions): New Initiatives for Expanding Intercultural Cinema-Dialogue” supported by the International Visegrad Fund. 

ALEF FILM & MEDIA is the project partner from Slovakia and has recommended a special selection of significant films from Slovak cinematography, which has been selected for special screenings in the frames of the Project and will support promotion of culture of Slovakia through cinematography in Armenia.

In addition, Producer, Director, Scriptwriter, CEO of ALEF FILM & MEDIA Production Company Mr. Marian Urban will participate in the project activities in Armenia and will present from the first-hand rich and diverse culture of Slovakia to Armenian large audiences in specialised universities, institutions, etc. not only in Yerevan, but also in regions of Armenia.