ČAROVNÝ SVET ANIMOVANÉHO FILMU

AKO VZNIKAL ČAROVNÝ SVET ANIMOVANÉHO FILMU

Viac ako pol storočie nás delí od plného nástupu slovenskej animácie do prostredia domácej kultúry. Ojedinelé pokusy s kreslenými filmami, ktoré sme zaznamenali predtým, boli sporadické a neviedli doma k oficiálnemu prijatiu tohto druhu umenia. Stalo sa tak až v roku 1965 a tento nástup je spojený s najvýznamnejšou osobnosťou, ktorou bol Viktor Kubal.

  Kubal aj v nasledujúcich desaťročiach rozhodujúcim spôsobom formoval profil animovanej tvorby, hoci  neskôr nebol jediným pozoruhodným tvorcom. V jeho plodnej autorskej filmografii sa počet vyrobených filmov rozrastal aj vďaka úzkej a stabilnej spoluúčasti na výrobe televíznych večerníčkov. Konjunktúra animovanej tvorby, vyvolaná potrebami televízie, urýchlila nástup ďalších tvorcov vo Filmovom štúdiu na Kolibe.

Televízne večerníčky (rozprávky pred spaním) ponúkali šancu mnohým autorom získať istotu v ovládaní remesla. Prím tu mal V.Herold so skúsenosťami z pražského štúdia Bratia v triku. No väčšina (D.Bučanová, H.Šándorová, O.Potroková, G.Horváth, M.Trajterová, J.Havettová, G.Klaučová, Ľ.Pavolová, M.Jaššo) sa až pri výrobe televíznych seriálov prvýkrát stretla so špecifikami réžie a dramaturgie animovaného filmu.

           Na konci 70.rokov sa rozvinula aj bábková tvorba. Tvorcovia doslova začínali „na zelenej lúke“, opierajúc sa len o vlastné sily. Tu sa osvedčili najmä M.Peťovský a I.Popovič. Postupne sa k ním pridávali V.Pikalík, Š.Martauz, F.Jurišič, H.Slavíková, P.Cigán a ďalší. Tak sa v domácom prostredí zavŕšila etapa komplexného zvládnutia všetkých dovtedy dostupných klasických technológií filmovej animácie.

           Preto sa mohla rozvinúť aj spolupráca s okolitými vyspelými výrobňami. Vznikol rad filmov s bulharským štúdiom Sofia, pozoruhodné diela sa zrodili v koprodukcii s drážďanským štúdiom bábkového filmu, aj s Gruziafilmom v Tbilisi (V.Malík, Š.Martauz, K.Leššo, V.Pikalík). Pod patronátom ASIFA vznikli medzinárodné koprodukčné projekty s detskými animátormi (J.Baran) a zrodil sa aj prvý pokus o zvládnutie animačných postupov prostredníctvom počítača (O.Slivka). Spolupráca s jednotlivými českými tvorcami vrcholila  koprodukciou na konci 80.rokov (J.Havettová). To obdobie, charakteristické aj vznikom dvoch celovečerných kreslených filmov, možno považovať za kvalitatívny vrchol slovenskej animácie, ovenčený mnohými oceneniami doma i v cudzine.

          Potom nastal zlom. S novými politicko-ekonomickými pomermi zanikla štátna monopolná filmová inštitúcia. Nové privátne spoločnosti, či štúdiá vznikali pomaly a aj z tých mnohé veľmi rýchlo zanikli. Nečakane sa skončila aj tvorba pre deti vo verejnoprávnej televízii. Na animovanú tvorbu doľahli ťažké trhové podmienky.

  Z podhubia tohto marazmu sa akoby zázrakom zrodila nová nádej. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave založili v roku 1993 Katedru animovanej tvorby, kde sa v úlohách pedagógov stretli poprední tvorcovia animovaných filmov s bohatou praxou (E.Gubčová, K.Minichová, O.Slivka, F.Jurišič, V.Malík, M.Klátik, R.Urc). Už prví absolventi prvej slovenskej Filmovej fakulty preukázali neobyčajnú vitalitu.

V priebehu nasledujúcich rokov sa rozšíril počet štúdií, ktoré sa začali venovať animovanej tvorbe s ambíciou napojiť sa na moderné výtvarné a animačné trendy. Vyrástla nová generácia mladých animátorov (I.Laučíková, V.Raymanová, I.Šebestová, M.Čopíková, K.Kerekešová, A.Kožuch, M.Struss, M.Snopek, B.Šíma, P.Budinský a ďalší), z ktorých mnohí  získali významné trofeje na domácich i zahraničných kolbištiach. Dostali sa tak opäť do pozornosti verejnoprávnej televízie i filmových distribútorov. Stáli pri zrode prvého časopisu HomoFelix, venovaného domácej i svetovej animácii. Iniciatívne prispeli k vyučovaniu animácie na viacerých stredných školách. Iniciovali zakladanie domácich festivalov a prehliadok, kde sa animácia stala trvalou súčasťou programu.

A zaslúžia si – spolu so staršími kolegami a zakladateľskými majstrami – bilančný pohľad; snažili sme sa obsiahnuť všetky technológie, chceli sme sa zhostiť hlavných vývojových etáp, pripomenúť kinodistribučnú i televíznu tvorbu, priblížiť osudy filmov a ich autorov. Nazvali sme náš projekt príznačne – ČAROVNÝ SVET ANIMOVANÉHO FILMU, pretože práve taký je svet toho krásneho kumštu oživenia, oduševnenia predmetov, postáv a myšlienok.

Prvé verzie námetu pochádzajú ešte spred roku 2000. A vtedy sme aj získali prostriedky na tri časti seriálu – a potom dlho nič. Nedarilo sa získať finančné prostriedky na pokračovanie. Ba vyzeralo to tak, že troma časťami sa to aj skončí. Ale zmena napokon prišla. Pokračovali sme v nakrúcaní, Slovenská televízia konečne sprístupnila svoj archív a  v roku 2012 bol seriál odvysielaný na obrazovkách Slovenskej televízie. A dnes ho máte k dispozícii aj na DVD nosiči. A k tomu aj výber slovenských animovaných filmov na ďalšom DVD, aby ste viaceré z filmov spomínaných v našom projekte mohli vidieť nielen v ukážkach, torze, ale v plnej pôvodnej verzii.

Prajeme Vám, divákom tak dlho pripravovaného a očakávaného ČAROVNÉHO SVETA veľa pekných zážitkov a radosti z poznania, že slovenský animovaný film stále žije.

Rudolf Urc

Vznik a realizácia tohto projektu bola príznačná pre prakticky všetky rozsiahlejšie a ambicióznejšie audiovizuálne projekty, ktoré boli vyvíjané v 90-tych rokoch minulého storočia, ale aj na začiatku tohto tisícročia. Neexistencia koncepčnej systémovej podpory a rozvoja audiovizuálnej tvorby na Slovensku spolu s utilitárnymi záujmami skupín napojených na vládnuce strany a hnutia, keď len ten kto bol aktívny apologéta, oslavovateľ, či aspoň pochlebovač vtedajších politických elít v oblasti kultúry mal prístup k relevantnému financovaniu projektov z verejných (v tomto období ešte skôr zo štátnych) zdrojov. Ten, kto uvedené kritéria nespĺňal, nemal zakázané tvoriť, ani realizovať svoje projekty, ani ich distribuovať, ale zdroje získaval v drvivej väčšine prípadov zriedkavo a veľmi limitované. V tejto dobe sme začínali s jedným z doyenov slovenského dokumentárneho a animovaného filmu, Rudolfom Urcom a jeho najbližšími spolupracovníkmi, hľadať prostriedky na vznik audiovizuálneho projektu, ktorý by systematicky a koncízne pomenoval, a ukázal najdôležitejšie obdobia, tvorivé vzopätia najvýznamnejších tvorcov, či najvýraznejšie hodnoty a úspechy slovenského animovaného filmu. Aj preto tento projekt nemohol obísť ani fakt, že  počas 90-tych rokov minulého storočia akoby nebolo tomuto druhu filmovej tvorby dopriane pokračovať v rozvoji, naopak, počet vznikajúcich filmov aktívnych tvorcov, technické a technologické podmienky, ako i možnosti financovania naznačovali blízky zánik tohto druhu audiovizuálnej tvorby. Bolo to teda pre nás tak trochu aj sizyfovské úsilie hľadať zdroje na vyslovenie takého pesimistického názoru o vtedajšom stave a dosť temnej perspektíve animovaného filmu najmä s ohľadom na počet výnimočných tvorcov, originálnych a nielen na Slovensku oceňovaných animovaných filmov prakticky vo všetkých druhoch tvorby, v období pred rozpadom systému financovania a distribúcie tohto druhu tvorby.

Napokon sa nám však podarilo získať aspoň základné finančné prostriedky i koproducentov a projekt bol dokončený v období, keď len veľmi smelí vizionári mohli predpokladať znovuzrodenie tohto druhu tvorby. Začali vznikať úspešné a oceňované projekty nových tvorcov i producentských subjektov. To, že spolutvorcami a neodmysliteľnými tútormi autorov a producentov súčasne nového animovaného filmu boli mnohí zo zakladateľov - a zvlášť Rudolf Urc - je ďalším svedectvom o ich schopnostiach nielen tvoriť, ale aj nachádzať tých, ktorí viac ako dôstojne rozvíjajú najlepšie tradície slovenského animovaného filmu. A tak ako sa menili podmienky pre vznik slovenských animovaných filmov na začiatku tohto storočia, tak sa menili aj technické, technologické a výrazové prostriedky dokumentárneho filmu. To všetko v našom projekte v istej podobe nájdete, pretože našou ambíciou bolo predovšetkým zachovať svedectvo o umeleckom druhu, ktorý na Slovensku najprv musel takmer zahynúť, aby sa znovu zrodil. 

Marian Urban